Amatérska stránka o The sims3 komixoch (ešte keď som začínala)

Ani neviem ako, zrazu bola za nami Elika. Svietila v tme ako zlatá nitka ale nebola milá. Videla nás. Je po všetkom... Povedala som si. Piko rýchlo zutekal preč, vedel že sa budeme hádať.

Prišla ku mňe a začala mi nadávať. Ano nadávala na mňa ako som jej to mohla urobiť a ostatné somarinky. Nestačilo jej ani ked som jej všetko vysvetlila. Stále ma považovala za vinnú a mne bolo mizerne.

Po našej hádke sa Elika zvrtla na podpetku a odkráčala preč. Rozutekala som sa za ňou ale potom ma napadlo nechať ju radčej tak.

Rozhodla som sa ísť peši domov ale cestou som stále rozmýšlala nad Elikou.

Ked som chcela prejsť cez cestu, zastavilo pri mne červené auto. Vodička toho auta otvorila okno a povedala : Nechceš ísť s nami?  Zlakla som sa a rýchlo som utekala preč. Ale darmo. Dobehla ma, s niečím mi šlahla po hlave a ja som upadla do takzvaného bezvedomia.

Prebrala som sa ako keby vo vezení. Okolo mňa boli samé mreže. Cítila som sa tak osamelá.

Po asi 10min. čo som rozmýšlala čo sa stalo, otvorilo dvere také škaredé dievča. Znechutene si ma obzrelo. Samozrejme začala som na nu zjapať a pýtala som sa jej čo to má všetko znamenať. Nepovedala ani jedno jediné slovíčko.

Dievča potom odyšlo a ja som čakala len na ňu, kedy sa znova vráti. Ale darmo som čakala. Nakoniec som zaspala a snívalo sa mi že som sa znova kamarátila s Elikou.

Neskôr som sa zobudila na buchnutie dverí. Posadila som sa na postel. Pri moju "celu" prišiel divný chlapík a zase to dievča. Potom povedal: Missa chod ju obliecť ale nech ti to dlho netrvá. Nechápala som. Co ako obliecť? Tá koza mi povedala že ma ide obliecť do červených šatov a že sa mám pripraviť lebo pôjdem za nich niečo skúsiť. Po pravde som sa ani nebála.

Bola som už oblečená a aj om mala vlasy spravené vobec neviem načo som musela byť takto zrychtovaná. To dievča mi vysvetlovalo: toto si dáš na oči. Nepokušaj sa ale utiecť odtialto nevyjdeš! Dvere sú zamknuté.      Nevedela som či jej mam veriť že sú dvere zamknuté. Ale čo už.

Ona si sadla potom na červené kreslo a mna tam nechala sama. Ešte tam sedel aj ten divný chlapík.

Pomaličky som si to dala na oči. Veľmi to všetko bolelo myslím že ma to bolelo na očiach mať. Videla som tam v tom pristroji všelijaké veci. Uplne ma to vyčerpávalo nevedela som ani miestami že kde to som a ako sa volám. Ako keby mi to vymazávalo pamäť.

Zrazu ma niečo zdvíhalo do vzduchu. Chvílku som letela teda bola som vo vzduchu ale potom ma to moc prevrátilo a ten prístroj mi vypadol.

Ani neviem ako ale už už som si myslela že padnem na tú odpornú dlážku a niečo si spravím ale zrazu som padla do náručia Pika!!! Ani neviem ako sa tam Piko dostal.

Piko ma ani nepoložil na dlážku stále ma držal ved som bola v bezvedomi a vobec som nevedela čo sa deje. Zatial tí dvaja ušli. Piko somnou za nimi utekal.

Položil ma na lavičku ktorá tam bola a on sa vydal chytiť tých dvoch.

Prebudila som sa až doma na piknikovej lavičke. Piko sedel vedla mna. Na všetko som sa ho pýtala. Povedal mi že tých dvoch nechytil a že ostatné mi vysvetlí potom. No ja som vedela že Piko je s nimi nejako zapletený ved odkial by vedel kde som. Potom mi avšak povedal: Lia ja sa nevolám Piko...

Pokračovanie na budúce...
Píšte do komentárov aký bol komix...